Ekologický Newsfilter

Topenie polárneho a grónskeho ľadu je o 60% rýchlejšie ako v 90. rokoch

Zem stratila od 90. rokov 28 biliónov ton ľadovej hmoty a čo je horšie, topenie sa ešte viac zrýchľuje, vďaka teplejšim oceánom, informuje denník Washington Post. Nová štúdia zverejnená v časopise Copernicus hovorí, že medzi rokmi 1994 a 2017 Arktída stratila 7,6 biliónov ton ľadu a ľadová pokrývka Antarktídy sa zmenšila o 6,6 biliónov ton, ľadovce na kontinenentoch stratili 6,1 biliónov ton, ľadový príkrov Grónska sa zmenšil o 3,8 biliónov ton a ľadovce okolo pobrežia Antarktídy sa zmenšili 2,5 bilióna ton – 58% straty ľadu bolo na severnej pologuli.

Najznepokojúcejšou štatistikou je to, že ročná miera úbytku ľadu v skúmanej ére vyskočila o 60%. Scientific American poukazuje na to, že antarktický morský ľad sa v niektorých oblastiach zväčšil, keď sa ozónová diera nad južným pólom uzdravila. Vedci však očakávajú, že sa tento trend zvráti, keď sa oceány ešte viacej oteplia. Štúdia University of Leeds publikovaná v The Cryosphere potvrdila dramatickú stratu ľadu. Bolo prekvapením vidieť taký veľký nárast za takú krátku dobu akou je 30 rokov, povedal pre EcoWatch Thomas Slater, spoluautor správy z Leedsu .

Extrémne počasie preukázateľne súvisí so zmenou podnebia a už ho nemožno dlhšie ignorovať

Škody spôsobené búrkami v miliardách dolárov, hospodárske straty z neúrody a škody spôsobené povodňami a lesnými požiarmi znemožnili ignorovanie zmeny podnebia, píše Richard Betts v magazíne Nature. Odhaduje, že šance na extrémne teplé počasie a sucho sú o 43% vyššie ako pred niekoľkými desaťročiami. Na základe všetkých dôkazov je čas prestať sa pýtať, či je zmena podnebia skutočná a začať plánovať boj proti katastrofickým účinkom otepľovania atmosféry, tvrdí Richard Betts. Navrhuje, aby občania , ktorí teraz majú v rukách dôkazy vyžadovali od korporácií a vlád aby konali. Richard Betts taktiež navrhuje, že inštitúcie musia byť brané na zodpovednosť za škody, ktorým je možné predísť. Musíme sa veľmi rýchlo prispôsobiť klimatickým zmenám, uzatvára Betts.

Dostupné dôkazy sa však neobmedzujú iba na extrémne počasie a katastrofy. Napríklad Botanická spoločnosť v Británii, ktorá zhromažďuje údaje o tom, ako sa v zime správajú rastliny, zverejnila správu, že teplejšie zimy majú začiatkom januára za následok viac kvitnúcich rastlín. V porovnaní s rokom 2018, výskum v roku 2020 zistil, že v januári kvitlo o 13,2% viac druhov divých kvetov. Vidíme rozdiely v počte kvitnúcich kvetov počas januára a je jasné, že tento jav je spojený so zmenami v klimatických podmienkach. Vyššie teploty v zimnom období majú za následok vyšší počet kvitnúcich rastlín, uviedla výskumníčka Ellen Goddard z Loughborough University pre Phys.org.

Znečistenie plastmi dusí ázijské rieky a mangrovové lesy

Niekoľko štúdií zverejnených tento týždeň zistilo katastrofálne dopady plastového odpadu na riečne ekosystémy v južnej Ázii. Ohromujúci počet 3 miliárd častíc mikroplastu prúdi z rieky Gangy, v Indii do Bengálskeho zálivu každý rok, podľa reportu organizácie National Geographic Society Sea, ktorý bol zverejnený v Phys.org. Väčšina – viac ako 90% materiálov – pochádzala z odevov, vrátane umelého hodvábu a akrylov. Tieto častice z plastových predmetov znečisťujúcich oceány a sú toxické pre morský ekosystém.

Druhá štúdia v ázijskom regióne zistila, že mangrovové lesné ekosystémy tiež hynú vďaka plastovému znečisteniu. Viac ako 54% mangrovových lesov, ktoré rastú pozdĺž pobrežia, sa nachádza do 20 km od riek ktoré vyplavia viac ako jednu tonu plastového odpadu mesačne. Plasty , ako sú PET fľaše, alebo plastové sáčky, sa zachytia v koreňovom systéme Mangrovníkov a následky sú katastrofálne. Na korene sa môžete pozerať ako na plavecké šnorchle,  uviedla pre Phys.org výskumníčka v oblasti životného prostredia Celine van Bijsterveldtová. Keď sa v týchto lesoch hromadí plastový odpad, šnorchle sú zablokované a stromy sa dusia.

Štúdia britských riek na univerzite v Nottinghame zistila, že odpad v riekach sa stáva alternatívou k prirodzeným biotopom. Mestské rieky, ktoré majú viac bezstavovcov, ako sú slimáky a hmyz, teraz namiesto pod kameňmi žijú v pod odpadom. Výskum naznačuje, že z hľadiska biotopu môže riečny odpad skutočne prospievať riekam, ktoré inak nemajú rozmanitosť biotopov,“ povedala  Hazel Wilson z Nottinghamovej školy geografie pre Phys.org. Na druhej strane tento odpad sťažuje prirodzené čistenie riečnych systémov, pokračovala, Hazel Wilson.

Prebieha zmena na mori, cestách a vo vzduchu: General Motors a Boeing chcú byť zelení

Po úsilí Trumpa znížiť emisné normy, vstúpila spoločnosť General Motors do éry prezidenta Bidena oznámením, že do roku 2035 postupne ukončí výrobu spaľovacích motorov pre svoje automobilové a ľahké nákladné vozidilá, píše Washington Post. Spoločnosť tiež investuje do výroby, aby bola neutrálna na uhlík do roku 2040. Sú to dôležité a chvályhodné ciele, pretože znamenajú zmenu smeru najväčšej americkej automobilky, ktorá bude viesť svojich konkurentov k nasledovaniu investícií do uhlíka neutrálneho automobilového priemyslu. Bloomberg naznačuje, že rozhodnutie GM bolo motivované úsilím prezidenta Bidena o obnovenie daňovej úľavy pre elektrické vozidlá vo výške 7 500 dolárov na jedno auto. GM pracuje tiež na financovaní plánu na vybudovanie národnej infraštruktúry nabíjacích staníc.

Boeing sa pripojil ku ekologickému úsiliu a ohlásil plán na výrobu komerčného lietadla, ktoré bude lietať na 100% zelených leteckých palivách do roku 2030. Tento krok by znížil CO2 emisie lietadla až o 80%, uvádza Environment + Energy Leader . Dokončenie prechodu svetovej komerčnej leteckej flotily na zelené letecké palivá však bude trvať desaťročia. K dobrej správe o lietaní prispel aj Amazon. Spoločnosť Infinium, startup financovaný spoločnosťou Amazon, ktorý sa zameriava na alternatívy ekologického paliva pre svoje lietadlá, nákladné vozidlá a dodávky, oznámil výrobu paliva na báze CO2 vyrobeného zo zachytených emisií CO2. Z dlhodobého hľadiska, píše Fast Company, Infinium plánuje využiť technológiu priameho zachytávania CO2 z atmosféry, na suroviny pre svoje výrobky.

Nástup technológie zachytávania uhlíka je dobrou správou. Táto technológia sľubuje odstránenie uhlíka zo vzduchu, čo je nevyhnutné aby sa dosiahli nulové emisie a aby sa globálne teploty vrátili na úroveň pred industrializáciou. Ide však aj o reakcie na koniec Trumpovej éry. Záväzky bude ťažké splniť, najmä keď politici zodpovední za environment budu vymenení v čase, keď bude potrebná komercializácia výrobkou s nulovými emisiami CO2 .

Ako bude vyzerať zelené podnikanie v následujúcich desaťročiach?

Joel Makower z GreenBiz píše o stave zeleného podnikania v USA. Dospel k záveru, že napriek pandémii a rozdelenej spoločnosti sa pokrok nielen udržal, ale aj zrýchlil, pretože sa stalo ziskovým byť zeleným. Záväzky biznisu k nulovej hodnoty emisií skleníkových plynov sa stávajú každodennou tradíciou, pretože zákazníci uznávajú dôležitosť udržateľných výrobkov. Spoločnosti sa tiež prebúdzajú ka už nemôžu ignorovať existenčné nebezpečenstvo ignorovania zmeny podnebia. Keď bude počasie čoraz extrémnejšie a ničivejšie, budú podniky čeliť stratám v hodnote biliónov dolárov a zabráni spotrebiteľom v utrácaní.

Podobne Triple Pundit uznáva, že politika v oblasti klímy musí byť považovaná za súčasť národnej bezpečnosti, aby sa zabránilo vojne o ornú pôdu a vodné zdroje a tiež vlnám klimatickej imigrácie, ktorá hrozí zaplaviť hranice na celej planéte. Ľudia v pohybe zostávajú najvýznamnejšou geopolitickou hrozbou pre bezpečnosť, ktorej sa rezort obrany bude venovať. Ministrovi obrany Lloyd Austin, vyhlásil ,že Pentagon bude integrovať zmenu podnebia do celého svojho rozhodovania, vrátane toho, ako bude obstarávať projekty a poháňať svoje vojnové lode, lietadlá a celý dodávateľský reťazec. Je len málo toho, čo ministerstvo obrany robí na obranu amerického obyvateľstva, ktoré je ovplyvnené zmenou podnebia. Ide o otázku národnej bezpečnosti a my k nej musíme pristupovať ako k takej, uviedol minister Austin .

Vplyv najväčšieho zákazníka na svete takmer na všetko, vlády USA, ktorá sa rozhodne nakupovať ekologicky, spôsobí zníženie ceny ekologických výrobkov a služieb. Priemyselné odvetvia založené na fosílnych palivách sú nákladnejšie, pretože dopyt klesá, čo povedie k zelenej transformácii. GreenBiz  poukazuje na to, že kombinovaný efekt konca pandémie a prechod na zelenú energiu a udržateľné obchodné praktiky by mohli byť transformačné. Zelená evolúcia by mohla byť dokonca základom pre riešenie našich najhlbších socioekonomických problémov a problémov spravodlivosti. Je to strašná doba, ale v posledných udalostiach vidno záblesky nádeje. Preto musia obyčajní občania a aktivisti neustále tlačiť na vlády, aby dosiahnutý pokrok, neustúpil pesimizmu a spiatočníctvu.