Založ si blog

Obmedzenie otepľovania na 2 stupne Celzia si vyžaduje zníženie emisií o 80%, čo je nad rámec cieľov Parížskej dohody

Podľa analýzy vypracovanej Washingtonskou univerzitou, aj keď všetky krajiny splnia svoje ciele Parížskej dohody týkajúce sa zníženia emisií, Zem má iba 5% pravdepodobnosť, že v tomto storočí zostane pri oteplení pod 2 ° C. Analýza však tiež predpokladá, že 80% zníženie emisií do roku 2050, alebo priemerný pokles emisií o 1,8% ročne, a nie o 1% ročne, by stačilo na to, aby sa splnili stanovené cieľe dohody.

Táto analýza porovnáva výsledky meraní uskutočnené v roku 2017, kde sa v široko citovanej štúdii použili štatistické nástroje na modelovanie toho, ako pravdepodobné je, že svet splní globálne teplotné ciele Parížskej dohody. Analýza zistila, že pri súčasných trendoch má planéta iba 5% pravdepodobnosť, že sa v tomto storočí oteplí pod 2 stupne Celzia – predpokladaný cieľ medzinárodnej klimatickej zmluvy.

Tí istí autori teraz využili svoje nástroje na to, aby zistili aké zníženie emisií by bolo v skutočnosti potrebné na splnenie cieľa otepľovania o 2 ° C, čo sa považuje za hranicu stability podnebia a klimatických rizík, aké musí byť nadmerné teplo, sucho, extrémne počasie a zvýšená hladina svetových morí.

Štúdia University of Washington zistila, že zníženie emisií asi o 80% je ambicióznejšie, ako ciele dohodnuté v Parížskej dohode. To znamená, že priemerný pokles emisií o 1,8% ročne, a nie o 1% ročne, by stačilo na to, aby sa planéta udržala na úrovni 2 stupňov na konci tohto storočia. Výsledky boli zverejnené 9. februára v časopise Nature.

„Mnoho ľudí, najmä v posledných rokoch, hovorí, že emisné ciele musia byť ambicióznejšie,“ uviedol hlavný autor štúdie Adrian Raftery, profesor štatistiky na UW. „Išli sme ďalej a pýtali sme sa presnejším spôsobom: O koľko ambicióznejšie musia byť?“

Analýza využíva rovnaký štatistický prístup na modelovanie troch hlavných faktorov skleníkových plynov produkovaných ľuďmi: populácia, hrubý domáci produkt na osobu a množstvo uhlíka emitovaného za každý dolár hospodárskej činnosti, známe ako uhlíková intenzita. Potom sa použije štatistický model na znázornenie rozsahu pravdepodobných budúcich výsledkov na základe doterajších údajov a prognóz.

Aj napriek aktualizovaným metódam a ďalším piatim rokom údajov, ktoré sa pridali ku meraniam z rokov medzi 1960 až 2015, zostáva záver podobný predchádzajúcej štúdii: Splnenie cieľov Parížskej dohody by poskytlo iba 5% pravdepodobnosť, že sa planéta oteplí o 2 stupne Celzia.

Za predpokladu, že ekonomika štátov nebude zameraná na populačný, alebo hospodársky rast, musia prísť väčšie zmeny v opatrení „uhlíkovej intenzity“, ktoré sú potrebné na splnenie cieľa oteplenia planéty iba o 2 stupne. Zvýšenie celkových cieľov znížiť emisie uhlíka ročne v priemere o 1,8% a pokračovanie v tejto ceste po skončení platnosti Parížskej dohody v roku 2030 by planéte prinieslo 50% šancu, že sa do roku 2100 udrží pod 2 stupňami otepľovania.

Analýza sa zameriava tiež na to, čo by tento celkový plán znamenal pre záväzky Parížskej dohody v rôznych krajinách. Národy si totižto stanovili svoje vlastné ciele o znížení emisií, podľa Parížskej dohody. USA sa zaviazali, že do roku 2026 znížia uhlíkové emisie o 1% ročne, čo je mierne ambicióznejšie ako priemer. Čína sa zaviazala, že do roku 2030 zníži svoju uhlíkovú intenzitu, alebo emisie uhlíka produkovaného svojou hospodárskou činnosťou o 60% svojej úrovne z roku 2005.

Celosvetovo si teplotný cieľ vyžaduje 80% zvýšenie ročnej miery poklesu emisií v porovnaní s Parížskou dohodou, ale ak krajina splní väčšinu svojich sľúbených zmierňovacích opatrení, potom bude potrebný ďalší pokles menej výrazný, uvádza sa v analýze.

Za predpokladu, že sa podiel CO2 každej krajiny nezmení, bude potrebné pre USA zvýšiť svoj cieľ o 38%, aby dosiahli cieľ oteplenia planéty do 2 stupňov. Ambicióznejší a pomerne úspešný plán Číny by potreboval iba 7% zvýšenie cieľov a Spojené kráľovstvo, ktoré už dosiahlo výrazný pokrok, by potrebovalo 17% zvýšenie. Na druhej strane krajiny, ktoré sa zaviazali znížiť emesie, ale kde je naopak prevláda trend zvyšujúcich emisí, ako Južná Kórea a Brazília, teraz musia vynaložiť omnoho viac úsilia, aby vyrovnali stratený čas.

V analýze sa tiež upozorňuje, aby krajiny zvýšili svoju zodpovednosť každoročným prehodnocovaním pokroku a nie päťročným, desaťročným, alebo dlhším časovým harmonogramom zahrnutým do mnohých existujúcich klimatických plánov.

Andrew Raftery tvrdí, že v rokoch 2011 až 2015 USA zaznamenali pokles emisií v dôsledku efektivity v odvetviach od osvetlenia cez dopravu až po reguláciu. Predpovedá, že ekonomické zmeny spojené s pandémiou budú krátkodobé, ale kreativita a flexibilita, ktorú pandémia vyžaduje, môžu viesť k trvalému poklesu emisií.

Dodal, že keď sa na všetko pozeráme z perspektívy, že všetko je katastrofa a musíme radikálne prepracovať spoločnosť, existuje pocit beznádeje. Ale ak si povieme: musíme znížiť emisie o 1,8% ročne, už si to vieme predstaviť.

Tento výskum bol financovaný Národnými inštitútmi zdravia.

Ak sa má zastaviť klimatická katastrofa, musí sa urobiť z ekocídy medzinárodný zločin. Je to jediný spôsob

25.02.2021

Parížska dohoda zlyháva. Existuje však nová nádej na zachovanie životaschopnej planéty: rastúca globálna kampaň za kriminalizáciu ekocídy, ktorá môže riešiť základné príčiny klimatickej krízy a chrániť našu planétu – spoločný domov celého ľudstva a vlastne všetkého života na Zemi. Takmer päť rokov po rokovaniach o prelomovej parížskej dohode [...]

Aký vplyv má vonkajšie znečistenie vzduchu na kvalitu ovzdušia v interiéroch

23.02.2021

Ak ste si mysleli, že v interiéri ste v bezpečí pred znečistením ovzdušia, ktoré trápi aj Salt Lake City, v americkom štáte Utah, tak nový výskum ukazuje, že udalosti spojené so zvýšeným znečistením ovzdušia, sa ohrozujú zdravie aj vo vnútorných priestoroch. Výskum uskutočnený v spolupráci s Utah Division of Facilities Construction and Management je je publikovaný v [...]

Bežné prostriedky na ničenie buriny podporujú baktérie rezistentné na antibiotiká

22.02.2021

Herbicídy sú jednou z najbežnejšie používaných chemikálií v poľnohospodárstve a hoci sa tieto zlúčeniny používajú na ničenie burín, môžu spôsobiť poškodenie pôdnych mikróbov, ako sú baktérie a huby, čo môže potenciálne zmeniť ekologické vlastnosti mikrobiálnych spoločenstiev. Vedci z Číny a Veľkej Británie študovali účinok troch široko používaných [...]

žralok belavý, belasý, žralok modrý

Britského turistu zranil v Karibiku žralok, útočil len desať metrov od brehu

27.04.2024 20:00

Šesťdesiatštyriročný britský turista skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti, keď ho pri severnom pobreží karibského ostrova Tobago napadol žralok.

elektronický monitoring osob, náramky,

Elektronický náramok malo od roku 2016 na sebe 2097 osôb

27.04.2024 17:19

Ministerstvo spravodlivosti SR od januára 2016 odsledovalo 2097 osôb s elektronickým náramkom.

Roman Michelko

Koalícia sa nezhodne na Harabinovi ani na šéfovi NR SR. SNS má svoje požiadavky, hovorí Michelko

27.04.2024 14:50

Čo sa týka RTVS, vo vzduchu aktuálne lieta osem až desať mien ľudí, ktorí by chceli novej STVR šéfovať.

Euro / Eurá / Bankovka / Peniaze /

Števulová: Koalícia chce zastrašiť mimovládky. Michelko: Chceme zvýšiť transparentnosť ich financovania

27.04.2024 14:07

Strana Progresívne Slovensko považuje návrh novely zákona o mimovládnych organizáciách predložený SNS za protizákonný a protiústavný.

Ekologický Newsfilter

1zem.org 🧧 I want you to panic. I want you to feel the fear I feel every day. ©️ Greta Thunberg

Štatistiky blogu

Počet článkov: 15
Celková čítanosť: 23468x
Priemerná čítanosť článkov: 1565x

Kategórie

Archív