Ekologický Newsfilter

Messinská úžina oddeľujúca ostrov Sicília od Apeninského polostrova, je oblasťou s najväčšou hustotou morského odpadu na svete – podľa nového hodnotiaceho dokumentu, je v jej niektorých častiach viac ako milión objektov na kilometer štvorcový, ako sa uvádza v novom dokumente zverejnenom v v časopise Environmental Research Letters. V priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov tento objem odpadu v úžine prekročí tri miliardy metrických ton, ako sa uvádza v štúdii, ktorej zodpovedajúcimi autormi sú odborníci Miquel Canals z Fakulty vied o Zemi, z Barcelonskej univerzity a Georg Hanke zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC), kde vedci uskutočňujú výskum s cieľom poskytnúť nezávislé vedecké poradenstvo a podporu politikám EÚ.

Tento dokument pod vedením Barcelonskej univerzity zhromažďuje výsledky vedeckého stretnutia o makroodpade, ktoré sa uskutočnilo v máji 2018 a ktoré podporilo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) a nemecký inštitút Alfreda Wegenera (AWI). Tím dvadsiatich piatich vedcov z celého sveta sa zaoberal výzvami, ako sú potreby údajov, metodiky, harmonizácie a potreby ďalšieho vývoja.

Ako poznamenal Georg Hanke, štúdia poskytuje syntézu súčasných poznatkov o materiáloch pochádzajúcich od človeka, ktoré sa nachádzajú na morskom dne a metodikou na zlepšenie budúcich štúdií, pričom zdôrazňuje potrebu porozumieť výskytu, distribúcii a množstvám odpadu, s cieľom poskytnúť prehľad o vhodných, aj politických, opatreniach. Dokument tiež poukazuje na potrebu použitia nových metodík – to znamená zobrazovacích prístupov na pokrytie oblastí, ktoré sa predtým nebrali do úvahy a poskytuje nástroje umožňujúce kvantitatívne hodnotenia, napríklad v rámci smernice EÚ o námornej stratégii (MSFD).

Medzi ďalších signatárov článku patria odborníci z University of Açores (Portugalsko), Alfred Wegener Institute (Nemecko), Utrecht University (Holandsko), Nórsky inštitút morského výskumu (Nórsko), sekretariát Barcelonského dohovoru o ochrane Stredozemného mora (Španielsko), Monterey Bay Aquarium Research Institute (Kalifornia, USA), Institute for Global Change of the Japan Agency for Marine Earth Science and Technology Research, (Japonsko), IFREMER (Francúzsko) a Oxford University (Veľká Británia)

Keď odpad dorazí skôr ako človek

Na dne oceánu sa čoraz viac hromadia morské odpadky. Zatiaľ čo najväčšie hotspoty na morskom dne – pravdepodobne v hlbokom mori – ešte len čakajú na objavenie, plasty sa už našli v najhlbšom mieste na Zemi, Mariánskej priekope – v hĺbke 10 900 metrov – v Tichom oceáne. V niektorých prípadoch dosahujú koncentrácie odpadu hustotu porovnateľnú s veľkými skládkami, varujú odborníci.

Napriek úsiliu vedeckej komunity rozsah morského odpadu v našich moriach a oceánoch ešte nie je úplne známy. Morské oblasti, ktoré sú najviac postihnuté týmto problémom, sú vnútrozemské a polouzavreté moria, pobrežné dná, morské oblasti pod vplyvom veľkých ústia riek a miesta s vysokou rybolovnou činnosťou, nie ďaleko od pevniny,

Zdôrazňuje sa, že úroveň spracovania odpadu v pobrežných krajinách je rozhodujúca: čím menej spracovania – alebo čím horšia je – tým viac odpadu sa dostane do mora a teda na morské dno, čo je problém, ktorý ovplyvňuje najmä krajiny tretieho sveta.

Dlhá cesta odpadu na morské dno

Plasty, rybárske potreby, kov, sklo, keramika, textil a plastový papier sú najrozšírenejšími materiálmi v hotspotoch na morskom dne. Geomorfologické črty, podmorský reliéf a povaha morského dna určujú rozloženie odpadu na morskom dne. Dynamika oceánov – to znamená procesy, ako husté vodné kaskády, oceánske prúdy a búrky – uľahčujú transport a šírenie odpadu v oceánoch, od pobrežia až po morské pláne, nachádzajúce sa v hĺbke tisícov metrov. Tieto faktory sa však nevyskytujú vo všetkých oceánskych ekosystémoch naraz a líšia sa tiež časom a intenzitou, kedy a kde sa vyskytujú.

Vďaka gravitačnému efektu sa ľahký odpad obvykle plaví v morských oblastiach, kde sú husté prúdy – v podmorských kaňonoch a ďalších podmorských údoliach a kde sa sústreďujú prúdové čiary, napríklad vo veľkých podmorských reliéfoch. Nakoniec sa materiály transportované dynamikou oceánov hromadia v tichých morských oblastiach.

Vlastnosti materiálov ukladaných do morského prostredia ovplyvňujú aj ich disperziu a akumuláciu na dne oceánu. Odhaduje sa, že 62% odpadu nahromadeného na morskom dne je vyrobeného z plastov, sú relatívne ľahké a ľahko sa premiestňujú pri veľkých vzdialenostiach. Na druhej strane ťažké predmety, ako sú sudy, káble, alebo siete, zvyčajne zostanú na mieste, kde spadli, alebo sa zamotali.

Odpad zničí morský život

Odpad v mori predstavuje novú hrozbu pre morskú biodiverzitu. Je už známe, že takmer 700 morských druhov, z ktorých 17% je na červenom zozname IUCN, bolo týmto problémom ovplyvnený niekoľkými spôsobmi. Zapletené rybárske náradie na morskom dne môže byť kvôli takzvanému „ghost fishing“ problém pre morský ekosystém po celé desaťročia a spôsobiť vážne ekologické dopady. Pomalý rozklad rybárskych sietí – obvykle vyrobených z vysoko pevných polymérov – zhoršuje škodlivé účinky tohto typu odpadu na morský ekosystém.

Ostatné ľudské činnosti – bagrovanie, vlečné siete atď. spôsobujú sekundárne rozptýlenie, remobilizáciou a fragmentáciou odpadu na morskom dne. Koncentrácie odpadu na morskom dne môžu navyše ľahko zachytiť ďalšie objekty a tak vytvárať stále väčšie a väčšie množstvo odpadu. Niektoré xenobiotické zlúčeniny – pesticídy, herbicídy, farmaceutické výrobky, ťažké kovy, rádioaktívne látky atď. spojené s odpadom sú vysoko odolné proti degradácii a ohrozujú morský život. 

V Stredozemnom mori je odpad na morskom dne už dnes vážnym ekologickým problémom. Na niektorých miestach katalánskeho pobrežia sa hromadia veľké množstvá odpadu. Keď v januári 2020 prišli silné búrky, napríklad Gloria, vlny vyvrhli tento odpad na pláž. Niektoré pláže v krajine boli doslova vydláždené odpadkami, čo ukazuje, do akej miery je pobrežné morské dno nimi posiate. V niektorých podmorských kaňonoch mimo Katalánska je koncentrácia odpadu taká vysoká, že tam už neexistuje žiadny ekosystém.

Robotická technológia pre veľké hĺbky

Odpadky na pláži a plávajúce odpadky je možné identifikovať a monitorovať jednoduchými nízkonákladovými metódami. Naopak, štúdium odpadkov na morskom dne je technologickou výzvou, ktorej zložitosť rastie s hĺbkou vody a odľahlosťou morskej oblasti, ktorá sa má preskúmať. Štúdia skúma obe metodiky umožňujúce fyzické vzorkovanie odpadu z morského dna a pozorovanie podmorských skládok odpadu.

Nové technológie umožnili významný pokrok v štúdiu environmentálneho stavu morského dna na celom svete. Používanie diaľkovo ovládaných vozidiel bez posádky (ROV) je rozhodujúce pre pozorovanie a to aj napriek obmedzeniam pre fyzický odber vzoriek. Klasické technológie, ako napríklad vlečné siete na lov pri dne, majú tiež svoje obmedzenia, pretože neumožňujú určiť presné umiestnenie morských skládok. Budúce metodiky by sa mali zamerať na uľahčenie porovnávania vedeckých údajov z rôznych miest. Mal by tiež byť jednoduchší odber vzoriek kôli vytváraniu konzistentných údajov.

Predchádzanie nadmernej tvorbe odpadu pri starostlivosti o planétu

Znalosti a údaje o odpade z morského dna sú potrebné na update rámcovej smernice o morskej stratégii (MSFD) a ďalších rámcov medzinárodnej politiky, vrátane globálnych dohôd. Publikácia ukazuje, ako môže výskum odpadu na morskom dne tvoriť tieto medzinárodné rámce ochrany a zachovať morskú biodiverzitu a ako uprednostniť snahy a opatrenia proti morskému odpadu a jeho škodlivým dopadom.

Je potrebné presadiť konkrétne politiky na minimalizáciu tak závažného environmentálneho problému. Štúdia sa venuje aj diskusii o odstraňovaní odpadu z morského dna, čo je vec, ktorá musí byť bezpečná a efektívna. V súvislosti s tým Spoločné výskumné stredisko (JRC) Európskej Únie spolupredsedá technickej skupine pre morské odpady, MSFD, ktorá poskytuje platformu na výmenu informácií a diskusiu s cieľom poskytnúť dohodnuté usmernenie pre implementáciu spoločných pravidiel pod záštitou MSFD.

Morský odpad sa dostal na najodľahlejšie miesta v oceáne, dokonca aj tam, kde sa nikdy človek nedostal a zatiaľ nie sú zmapované. Príčinou hromadenia odpadu na pobreží, v moriach a oceánoch je nadmerná tvorba odpadu a jeho únik do životného prostredia a zlý, alebo nedostatočný postup jeho spracovania. Ľudia stále predpokladajú, že existuje planéta B. Je však iba 1 Zem.

Fotka1:  M. Pierdomenico, D. Casalbore and F. Chiocci

Fotka2: Karl Marx / Unsplash

http://1zem.org