Ekologický Newsfilter

EÚ predstavuje model digitálnej Zeme na podporu rozhodovania o zmene podnebia

Destination Earth a GreenData4All sú dve nové infraštruktúry na podporu rozhodovania o klíme, ktorú zaviedla Európska únia. Spojením svojej digitálnej infraštruktúry a digitálneho modelu životného prostredia Zeme, s pokračujúcim úsilím o podporu zelených alternatív k tradičnému priemyslu a politike umožňuje EÚ tvorcom politík, podnikom a občanom spolupracovať pri vytváraní nových riešení pre prosperujúci a ekologický život v EÚ.

Cieľom EÚ je dosiahnuť uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050. Destination Earth je počítačovo modelované „digitálne dvojča“ Zeme, v ktorom je možné testovať myšlienky udržateľnosti. Načasovanie nemôže byť lepšie, píše sa v časopise Nature. Pokroky vo vysokovýkonných výpočtoch dosiahli bod, ktorý teraz umožňuje modelovať systém Zeme s oveľa väčšou fyzickou a priestorovou vernosťou. 

Projekt GreenData4All sprístupní údaje o klíme vedcom a ostatným s cieľom pomôcť povzbudiť rýchly rozvoj nových ekologických technológií, priemyselných inovácií a realizovať ciele legislatívy EÚ týkajúce sa zelenej dohody.

Vedci riešia problém výroby paliva z rastlinných olejov

Ropa je zvyškom stromov, rastlín a zvierat. Veda však doteraz nedokázala nájsť spôsob, ako z mastných kyselín, ktoré produkujú rastliny urobiť surovinu vhodnú pre palivá, alebo plasty. Vedci z Brookhavenského národného laboratória amerického ministerstva energetiky v Uptone, v štáte New York, ale teraz objavili mechanizmus na kontrolu produkcie tuku v rastlinách. Rastliny majú vnútorný termostat, ktorý im bráni vo výrobe užitočných olejov. Manipuláciou so štyrmi segmentmi DNA, vedci vytvorili rastliny schopné vyrábať „špeciálne oleje“, ktoré môžu nahradiť ropu v rôznych výrobkoch.

John Shanklin, predseda biologického oddelenia laboratória Brookhaven Lab, pre Phys.org uviedol, že toto je dobrý príklad, keď je možné uplatniť základné mechanické chápanie biochemickej regulácie, aby sa umožnil pokrok smerom k životaschopnej a udržateľnej bioekonomike.

Tridsaťročný prechod na obnoviteľnú energiu a nulovú uhlíkovú ekonomiku vytvorí hospodársky rast

Národné akadémie vied, inžinierstva a medicíny (NASEM) zverejnili analýzu potenciálnych nákladov a prínosov prechodu na zelenú ekonomiku. Uvádza sa v nej, že zelená investícia je kľúčom ku konkurencieschopnosti, ​​rozmanitosti a inovatívnosti. Tím sa zameral na prvých 10 rokov 30-ročného projektu na dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050. Okrem zvýšenia konkurencieschopnosti ekonomík, môže prechod z obnoviteľných zdrojov eliminovať zdravotné problémy spojené so znečistením a zároveň zabrániť katastrofickej zmene podnebia. Stiahnite si analýzu, ktorá môže slúžiť ako príručka ku životnému štýlu, prospektom na zamestnanie a otázkam verejnej politiky, ktoré budú dominovať v nasledujúcom desaťročí.

EcoWatch sumarizuje základné reformy, ktoré sa musia spraviť, vrátane zavedenia dane z uhlíka vo výške 40 dolárov za tonu a výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie vo výške 75% z celkovej energie vyrobenej na svete. Každý, kto sa zaujíma o ekonomický rast, v správe nájde objasnenie, ako sa prechodom na zelenú svetovú ekonomiku vytvoria milióny pracovných miest , čo výrazne prevyšuje náklady na stratené pracovné miesta.

Rozbiehajú sa stratégie na zachytávanie uhlíka v oceánoch

Web GreenBiz zverejnil správu o širokej škále spoločností a projektov zameraných na zníženie množstva CO2 v atmosfére pomocou technológií zameraných na oceán. Oceány dokážu prirodzene zachytávať a ukladať CO2 z atmosféry. Spoločnosti Running Tide a Planetary Hydrogen preto skúmajú spôsoby prenosu uhlíka do hlbokomorských oblastí. Tlak vody dokáže zadržať a uchovať CO2 po dobu tisíc rokov, alebo viac. Jedným zo spôsobov, ako to zrealizovať, je premena CO2 na vodík, ktorý sa dá tiež použiť ako palivo. Súčasná technológia zeleného vodíka však stojí až trikrát toľko, ako konvenčná výroba vodíka, ktorého nevýhodou je, že sa pri jeho výrobe vytvárajú zbytočné emisie CO2.

Systém výroby zeleného vodíka je uhlíkovo negatívny, zachytáva až 40-násobok CO2 v porovnaní s inými technológiami. Jim Giles tiež pripomína, a energeticky náročné spoločnosti, najmä vo svete online obchodu, už teraz investujú do týchto startupov s cieľom posunúť svoju uhlíkovú stopu smerom k nulovej hodnote. Oceány môžu ukladať viac uhlíka ako lesy. Najväčšiu pozornosť a peniaze verejnosti si však stále získavajú projekty zalesňovania (projekty na ukladanie uhlíka v lesoch prilákali počas roku 2019 financovanie vo výške 160 miliónov dolárov). Riasy a planktón môžu slúžiť ako alternatívy skladovania CO2, ktoré prekonajú pozemné zachytávanie uhlíka. Z dlhodobého hľadiska však potrebujeme ukladanie uhlíka na zemi aj v mori.

Obdiv patrí nízkouhlíkovej obchodnej iniciatíve spoločnosti ExxonMobil

Spoločnosť ExxonMobil, ktorá už tradične zaostáva v investíciách v oblasti životného prostredia, oznámila, že do roku 2025 investuje približne 3 miliardy dolárov do podnikania v oblasti zachytávania a ukladania uhlíka. Taktiež bude dodáť suroviny pre nízkoemisné palivá. Po tom, čo spoločnosť ExxonMobil utratila od začiatku storočia viac ako 10 miliárd dolárov za technológiu zachytávania uhlíka, trvalo spoločnosti rozhodnutie prekvapivo dlho. Ale nedávny poločný záväzok spoločností BP a Shell k zelenej technológii prinútil ropný gigant ku investíciám.

Ale spoločnosť OilChange International, ktorá je zástancom obnoviteľnej energie, označuje plány ropných spoločností za hrubo nedostatočné. Poukazuje na to, že sa nezakladajú na ohlásenom cieli zníženia emisií CO2 do roku 2030 (plán počíta s približne 30% znížením CO2 do roku 2025). V pláne ExxonMobil chýbajú aj ciele, ktoré sa týkajú všetkých 10 základných krokov uverejnenej organizáciou OilChange, ktoré musia ropné spoločnosti podniknúť na včasné odstránenie emisií, aby sa zabránilo otepleniu planéty o viac ako 1,5 ° C.

Environmentálna a sociálna transparentnosť pre módne spoločnosti

Digitálne záznamy a sledovacie technológie umožnia spotrebiteľom možnosť nahliadnuť do uhlíkovej stopy ich oblečení a na ich sociálny dopad, uviedol v správe web Suistainable Brands. Nákupcovia odevov si viac uvedomujú hrozné podmienky, v ktorých pracujú ľudia, spolu s environmentálnymi dôsledkami pestovania bavlny a výroby textilu. Zákazníci majú môžnosť kontrolovať spoločnosti, kde a ako sa ich oblečenie vyrába.

S technológiu na zabezpečenie úplnej transparentnosti a na podporu udržateľného módneho priemyslu, je možné pripojiť sa online na štítok oblečenia a zistiť povôd a materiály, z ktorých je oblečenie vyrobené. Je možné takto skontrolovať košeľu, alebo šaty, aký je ich dopad na ľudí, ktorí ho vyrobili a na planétu. Táto technológia tiež prinúti vlády, aby regulovali zdroje odevov predávaných v rámci štátov a zastavili nelegálne postupy nútenej práce a znečisťovania životného prostredia.

V Tucsone, Arizona, sa pripravuje nová stratégia recyklácie skla

Po páde medzinárodných trhov s recyklovateľným sklom mnoho miest ukončilo recykláciu skla. Tucson, Arizona, prestal prijímať sklo 1. februára. Príjmy z recyklácie skla vo výške 1,5 milióna dolárov za rok, sa stali ročnou stratou vo výške 5 miliónov dolárov, pretože partner mesta v oblasti odpadového hospodárstva, spoločnosť Republic Services, už nemohla predávať sklo v zámorí. Tucson preto založil vlastnú spoločnosť na zber skla. Sklo tvorí asi štvrtinu recyklovateľných materiálov mesta podľa hmotnosti, ale patrí medzi najmenej výnosné materiály na spracovanie a opätovné použitie.

Resource Recycling uviedli, že mesto nainštalovalo sklenený drvič, z ktorého zmes sa dá použiť na stavby, ako prísada do piesku. Projekt znížil náklady na recykláciu skla Tucsonu asi o 50%. Mesto dúfa, že sa cena recyklovaného skla vráti späť na svoju hodnotu, takže bude ekonomicky možné znovu zaviesť zber skla. Je iróniou, že existuje globálny nedostatok skla, ktorý okrem iných problémov spôsobuje, že distribúcia vakcín COVID-19 je pomalá. Na svete nie je dostatok [špecializovaných sklenených] injekčných ampuliek, uviedol nedávno na konferencii lekárskeho priemyslu výkonný riaditeľ spoločnosti AstraZeneca Pascal Soriot.

COVID vrátil pokrok v kompostovaní o dva roky dozadu

WasteDive priniesol report, výročnej konferencie Rady pre kompostovanie v USA, ktorá sa zameriavala na výzvy a príležitosti, ktoré priniesla pandémia. Ako uvádza report, počas pandémie je ťažšie bezpečne kompostovať potravinový odpad, záhradný odpad a iný odpad po ukončení spotreby. Štátne organizácie a miestne samosprávy uznávajú naliehavosť poskytovania komerčných kompostovacích služieb zákazníkom. Ľudia kupujú viac kompostu ako kedykoľvek predtým a používajú ho v záhradách, pretože sa viac zameriavajú na svoj život doma. Toto nadšenie otvorilo nové trhy pre produkt priemyselného kompostovania veľkého rozsahu.

Pandémia však sťažila aj kompostovanie. Poradca pre kompostovací priemysel, Matt Cotton, na konferencii uviedol, že povoľovacie procesy sa spomalili. Povolenie pre nové kompostárne môže trvať dva roky. Rovnako ako pri recyklácii, jednou z veľkých výziev pri kompostovaní je predchádzanie kontaminácii – prítomnosti nerecyklovateľných materiálov v potravinách a v záhradnom odpade. Technológie môže pomôcť znížiť kontamináciu, ale v prvom rade je to problém výchovy ľudí, ktorých treba prinútiť recyklovať vhodné veci na kompostovanie. Výhody úspešného kompostovania sú ekonomické a environmentálne. 

Deväť amerických štátov diskutuje o zákonoch o rozšírenej zodpovednosti výrobcov v oblasti plastov

Spoločnosti, ktoré vyrábajú plasty a iné nerecyklované materiály, by mali byť zodpovedné za platový odpad. Rozšírená zodpovednosť výrobcu (EPR) je myšlienka, že výrobca by mal byť zodpovedný za celý životný cyklus svojich výrobkov a to aj v prípade, že materiál smeruje na skládku. Deväť štátov zvažuje zaviesť legislatívne nariadenia EPR pre výrobcov plastových obalov v spoločnom tlaku legislatívnych komisií pre životné prostredie jednotlivých štátov. Znečistenie nepozná hranice štátu, uviedol vo vyhlásení člen správnej rady Henry Stern, predstaviteľ Kalifornie. Dodal, že problém Marylandu je tiež problémom New Hampshire. Štát Washington nie je oddelený od Oregonu.

Nové pravidlá by vyžadovali, aby priemysel plastových obalov investoval časť svojich príjmov na programy zhodnocovania a recyklácie. Tieto programy môžu zahŕňať kampane, ktoré by spotrebiteľov motivovali k recyklácii. Investície bude možné rozdeliť v rámci štátu na podporu komunálnej a regionálnej recyklačnej infraštruktúry. Povedie to k ľahšej recyklácii pre všetkých, nehovoriac o vytvorení dobre platených pracovných miest v každom štáte.

Koniec uhlia je v nedohľadne, je potrebný politický tlak

Priemysel prechádza z uhlia na alternatívne energie, uvádza správa S&P Global Market Intelligence .Napriek tomu môže trvať viac ako desať rokov, kým sa uhlie nahradí zelenými energiami. Aj keď sa očakáva, že väčšina elektrární úplne skončí s uhlím do roku 2031, oceliarsky priemysel a niektoré energetické spoločnosti plánujú zostať pri uhlí, ktoré poškodzuje klímu aj po roku 2031. Aj keď podiel energie z obnoviteľných zdrojov stúpne na 55% a do roku 2035 sa bude ťažiť 0% uhlia, uhlie bude v ekonomike stále problém. Ľudia musia byť preškolení, prechod priemyselných odvetví na alternatívne zdroje energie musí byť rýchly a na dokončenie prechodu by mal byť stanovený medzinárodný štandard čistej energie. Vďaka spoločnému štandardu budú zákazníci lepšie chápať svoje možnosti v oblasti obnoviteľnej energie.

Americká uhoľná flotila je na ceste k zániku, uviedol pre agentúru S&P Michael Gerrard, riaditeľ Sabin centra pre klimatické zmeny na Kolumbijskej univerzite. Povedal, že uhoľné elektrárne sú staré, nákladné na údržbu a sú neschopné konkurovať zemnému plynu a obnoviteľným zdrojom.

Uhoľný prechod bude pravdepodobne prudký. V súvislosti s klimatickými zmenami, musia byť určené národné ciele, ktoré urýchlia prechod na obnoviteľné zdroje energie, informuje Grist. Núdzový stav by aktivoval zbierku zákonov podporujúcich investície na štátnej úrovni do prechodu na zelené energie. 

Spoločnosti Uber a Lyft nepomáhajú znižiť dopravné zápchy

Výskum publikovaný v časopise Nature Sustainability uvádza, že spoločnosti Uber a Lyft neznížili počet vlastníkov osobných automobilov a neprispievajú k väčšej dopravnej priepustnosti na cestách. Dokonca, po vzniku týchto spoločností klesla miera verejnej dopravy o 8,9%. Napriek ideálu poskytnúť riešenie udržateľnej mobility podporou rozsiahleho zdieľania automobilov, analýza naznačuje, že TNC [transportation network companies] od svojho debutu v Spojených štátoch zintenzívnili výzvy mestskej dopravy, píše nadnárodný výskumný tím.

Vo výskume sa na záver uvádza, že nie sú dokázané výhody rotácie dopravnej prepravy, ktorú poskytujú spoločnosti Uber a Lyft a že majú potenciál zmierniť mestské preťaženie ciest. Dopravné zápchy sa v mestách zvýšili o 0,9% a v súčasnosti trvajú v priemere o 4,5% dlhšie ako pred zavedením systému zdieľania jázd.

Technológia zachytávania uhlíka stále predstavuje obrovské výzvy

GreenBiz Heather Clancy skúma rastúce investície do technológií priameho zachytávania uhlíka zo vzduchu, ktoré odstraňujú CO2 z atmosféry. Zachytávanie uhlíka je generačná investícia, ktorá by mohla viesť k rýchlemu návratu k predindustriálnym úrovniam CO2. Je to ako globálny klimatický termostat, ktorý dokáže znížiť globálne otepľovanie. Nedávne rozšírenie úverov na projekty odstraňovania uhlíka, ktoré umožňuje spoločnostiam odpísať až 50 dolárov za tonu CO2 viazaného na pôdu, poskytuje atraktívny stimul pre investície do inovácií zachytávania uhlíka. Podľa analýzy spoločnosti Rhodium Group z roku 2020 môže priemyselné odvetvie vytvoriť až 300 000 pracovných miest.

Heather Clancy varuje, že projekt priameho zachytávania vzduchu nie je zázračným riešením pre klimatickú zmenu. Ekonomika, ktorá sa zameriava na odstránenie prebytočného množstva CO2 emitovaného od začiatku priemyselnej revolúcie, je zatiaľ príliš stratová. Konzervatívne odhady hovoria, že zachytávanie uhlíka pri súčasnom tempe investícií začne zmierňovať globálne otepľovanie v roku 2070. Obhajcovia tejto technológie tvrdia, že už v roku 2050 sa môže dosiahnuť výrazné zníženie úrovne CO2 v atmosfére.