Parížska dohoda zlyháva. Existuje však nová nádej na zachovanie životaschopnej planéty: rastúca globálna kampaň za kriminalizáciu ekocídy, ktorá môže riešiť základné príčiny klimatickej krízy a chrániť našu planétu – spoločný domov celého ľudstva a vlastne všetkého života na Zemi.
Takmer päť rokov po rokovaniach o prelomovej parížskej dohode o obmedzení emisií skleníkových plynov a s nimi spojeného globálneho otepľovania na úroveň pred industrializáciou, pri tomto úsilí o zníženie nárastu teploty na 1,5 ° C, zažívame drasticky akcelerujúce otepľovanie. Rok 2020 bol po rekordnom roku 2019, druhým najteplejším rokom. Uhlík v atmosfére dosiahol 417 častíc na milión (ppm) – najvyššia úroveň za posledné 3 milióny rokov . Aj keby sme zajtra zázračne spravili prechod na plne zelenú ekonomiku, v atmosfére je stále dostatok uhlíka na to, aby planétu ohrieval ďalšie desaťročia.
Veda je jasná: bez drastických opatrení na obmedzenie nárastu teploty na 1,5 ° C, to bude mať pre Zem a všetok život na nej, vrátane všetkých ľudí, ničivé následky.
Zatiaľ iba dve krajiny – Maroko a Gambia – sú na dobrej ceste k splneniu cieľa 1.5 ° C. Najväčší producenti emisií vrátane USA, Číny, Ruska a Saudskej Arábie posúvajú svet na hodnotu 4 ° C. Pri takomto tempe sa polárne ľadové pokrývky roztopia, čo spôsobí dramatický vzostup hladiny mora, čo bude – v kombinácii s ďalšími ničivými účinkami, ako sú extrémne búrky a suchá – spôsobovať masový hladomor, vysídlenie a vyhynutie.
V súčasnosti sa veľká časť ľudstva cíti beznádejne, čo by ale ponúklo nádej, je zavedenie ekocídy ako trestného činu. Schválenie zákonov proti ekcocíde, ktoré sa zvažujú v čoraz väčšom počte národných jurisdikcií, ponúka spôsob, ako napraviť nedostatky Parížskej dohody. Zatiaľ čo Paríž nemá dostatočné ambície, transparentnosť a zodpovednosť, kriminalizácia ekocídy by bola vynútiteľným a odstrašujúcim prostriedkom. Zakáz ekocídy by sa tiež zameral na kľúčovú príčinu globálnych zmien podnebia: rozsiahle ničenie prírody, ktoré má okrem zvýšenia emisií skleníkových plynov aj zničujúce vplyvy na globálne zdravie, bezpečnosť potravín a vody a trvalo udržateľný rozvoj.
Právny základ ekocídy by sa zdieľal s ostatnými medzníkmi v medzinárodnom práve, vrátane genocídy. Ekocída a genocída skutočne idú ruka v ruke. Na celom svete ekologické ničenie tiež ničí pôvodné domorodé komunity. Tu je len niekoľko prípadov: Brazílsky Yanomami čelí otrave ortuťou, ktorú vyvolalo 20 000 nelegálnych ťažiarov na ich územiach. 87% domorodých aljašských dedín zažíva eróziu súvisiacu s klímou a tiež čelia čoraz väčším výzvam pre ťažbu ropy na ich pozemkoch.
Pri dokazovaní ekocídy by sa vyžadovalo preukázanie úmyselného ignorovania dôsledkov činov, ako je odlesňovanie, bezohľadné vrty a ťažba. Pred súd by sa tak dostalo množstvo globálnych korporácií a ich šéfovia, ktorí by boli odsúdení za spoluúčasť na odlesňovaní povodia Amazonky a Konga, bezohľadných vrtov v Arktíde a delte Nigeru, alebo okrem iných deštruktívnych praktík, na vzniku plantáží palmového oleja v juhovýchodnej Ázii.
Termín, „ecocide“ sa datuje do roku 1970, kedy Arthur Galston, americký botanik, takto opísal otrasné dôsledky herbicídu Agent Orange v rozsiahlych pralesoch Vietnamu a Kambodže. Pri príležitosti 50. výročia vzniku ekocídy sa teda musí brať na vedomie rastúcu občianska vôľa, aby sa z ekocídy stal oficiálne medzinárodný zločin.
Je tiež zrejmé, že je čoraz viacej občanov, vedcov a mládežníckych aktivistov, vrátane Grety Thunbergovej, ktorí vyzývajú globálnych lídrov, aby na medzinárodnom trestnom súde (ICC) zaviedli zločin ekocídy. Po výzve klimaticky citlivých ostrovných štátov Vanuatu a Maldivy, v decembri 2019, sa francúzsky prezident Emmanuel Macron zaviazal, že bude ekocídu presadzovať na medzinárodnej scéne a tiež navrhol ekocídu začleniť do francúzskeho práva. Fínsko a Belgicko zase podporujú snahu zhromaždenia Medzinárodného trestného súdu o uznanie termínu a španielsky parlamentný výbor pre zahraničné veci vydal odporúčania, ktoré by ekocídu malo zohľadniť v španielskom trestnom práve. EÚ tiež hlasovala za uznanie ekocídy členskými štátmi. Pápež František v novembri 2019 vyzval národy, aby ekcídiu uznali za medzinárodný zločin proti mieru. Nadácia Stop Ecocide Foundation nedávno zvolala skupinu medzinárodných právnikov, aby vypracovala rozsiahlu právnu definíciu ekocídy, ktorá pomôže rastúcemu zoznamu štátov navrhnúť zmenu Rímskeho štatútu ICC.
Kriminalizácia ekocídy nám dáva bezprecedentnú šancu vytvoriť ochranné opatrenie s legálnymi prostriedkami, ktoré by mohlo odradiť ľahkomyseľných šéfov korporácií a politikov od škodlivých, krátkozrakých politických činnov, za ktoré v súčasnej dobe nenesú žiadnu zodpovednosť.
Rovnako dôležité je, že sa musia motivovať korporácie k dramatickému posunu od neprijateľného statusu quo, ktorý príliš často uprednostňuje ničenie prírody, kôli krátkodobým ziskom. Keď sa ekcída stane hroziacou právnou realitou, predstavitelia spoločností by boli nútení prispôsobiť sa a rýchlo prehodnotiť spôsob ich podnikania a rozhodovanie s ohľadom na našu planétu.
Ekocída by však pre šéfov spoločností nebola iba represívnym opatrením. Tiež by to ponúklo značné príležitosti pre nové udržateľné podniky. Pôvodné oblasti, na ktoré sa zameriavajú ekocídy – pralesy, mokrade a naše oceány, sú presne miestami, ktoré majú hodnotu ďaleko presahujúcu iba ťažobný priemysel, vrátane udržateľného vývoja nových farmaceutík, ktoré môžu pomôcť pri súčasnej pandémii koronavírusu, ale aj pri budúcich pandémiách. Skutoční lídri vo verejnom a súkromnom sektore by radšej uprednostnili etické, udržateľné a dlhodobé vytváranie hodnôt, ktoré nevykorisťujú prírodu ani ľudstvo. Tým, že postavíme zlých politikov a šéfov mimo zákon, posilníme oveľa viac tých dobrých.
Ako globálna komunita nemôžeme čakať na ďalšie varovné signály, alebo „správny okamih“. Len v minulom roku došlo k viacerým zničujúcim príkladom ekocídy: požiare pustošiace Amazonku, Konžskú panvu, Austráliu, Aljašku a Sibír, všetko závratným tempom; veľký únik ropy v Ekvádore; a nekonečné a zvyšujúce sa znečistenie plastmi, ktoré by do roku 2040 mohlo vážiť až 1,3 miliardy ton. Bohužiaľ, pod rúškom Covidu-19 sa ekcída zrýchlila. Odlesňovanie v povodí Amazonky sa v prvom štvrťroku 2020 zvýšilo o 50% , pričom rozsiahle požiare dosiahli v júni 13-ročné maximum.
Uprostred globálnej pandémie, ktorá demonštruje spoločnú zraniteľnosť ľudstva – a našu potrebu spoločne čeliť kríze – musíme začať chápať, že to, čo robíme pre svoje ekosystémy, robíme pre seba.
Význam ekcídy je v skutočnosti úplne obsiahnutý aj v gréckej etymológii. Pochádza z gréckeho oikos (domov) a latinského cadere (zabíjať). Ekocída doslova „zabíja náš domov“.
